Ja a moja láska

Anjelik malý v kúte stál, v srdiečku veľký smútok mal. Nemohol ľúbiť koho chcel, preto pomaly tíško mrel. Aj ja veľký smútok mám, nad anjelikom premýšľam.

Láska je ako hodina matematiky - sčítaš, odčítaš, vydelíš, vynásobíš. A zrazu urobíš chybu. Chceš ju opraviť, ale už je neskoro - zvoní! Matika mi nikdy nešla.

Malý anjel mi do uška pošepol: "Stále ŤA ľúbi, nezabudol!" Prešiel už dlhý trpký čas, spomienku v srdci nezakryl však prach.

Nebudem plakať, nebudem sa smiať, nebudem prosiť, aby si ma mal rád!

Si jediný, ktorého ľúbim. Tebe som odhodlaná srdce dať, teba verne ľúbiť budem, i keď ma prestaneš mať rád.

Keď život sa Ti bude najsmutnejší zdať, keď úsmev Ťa bude mnoho síl stáť, keď nikto nepochopí čo je v srdci bolesť mať, vtedy sa objaví ten, čo Ťa má rád.

Na kraji priepasti anjel stál, v smutných očiach lásku mal. Veď vedel, že už nevzlietne. On v srdci lásku mal, no osud mu lietať nedoprial.

Teraz v diaľke blúdim sám. Ty vieš, že inú nehľadám. Verím, že príde čas, keď sa vrátiš a medzi nami bude láska zas.

Mal si ma rád, no ja som ti neverila. Chcel si odísť a ja som ti nebránila. No dnes viem, ako som sa zmýlila a veľmi ťa ranila. Ľúbim Ťa a chcem veľmi späť!